Bulharské hory 2007

Termín: 16.6.2007 - 25.6.2007
Doprava: Letecky Viedeň - Sofia, v Bulharsku Ford Tourneo
Účastníci zájazdu: MiKeL, MJ, Smok, Eva, Robo, Pedro
Fotky: MJ

Počas tohoto výletu sa prvý krát robil denník už počas a tu je jeho obsah. Ďalšie zápisky spísal Robo po návrate.

16.6.2007
Prílet do Sofie (София) bol v pohode. Po chvíľke hľadania sme našli naše VEĽKÉ auto. A vyrazili sme. Drobný nákup v Bille plus nejaké pomylené smery a vyrazili sme von zo Sofie. Ale omyl. Zvolená cesta nebol najlepší nápad. Zatvrdli sme v strašnej zápche. Nehovoriac o miestnych cestných pirátoch a všeobecne o šoféroch v Bulharsku. Proste 2cm je ešte veľmi veľa priestoru na manévrovanie. Cesta zo Sofie sa zlepšila a dokonca nás prekvapila po pár kilometroch novučičká diaľnica. Po čase ale skončila a aj tak sme museli odbočiť z hlavnej trasy na Grécko pretože sme chceli vidieť Rilu (Рила) a preslávený Rilský monastír. Po dorazení tam sme boli prekvapení. Minimálne ja som čakal čosi iné, ale vyzeralo to super. Bohužiaľ náš pobyt prekazila búrka a tak sme sa v prudkom daždi odobrali naspäť. Cestou sme sa zastavili v mechane a príjemne si naplnili žalúdky predjedlom (rozumej šalát a polievočku, plus nejake to pivo/víno). Náš smer bol Blagoevgrad (Благоевград). Mali sme vytipovaný hotel Orient. Po dorazení do mesta sa ale ukázalo, že náš vytipovaný hotel a najmä prespanie v danom meste je ťažká utópia. Že vraj je to diskotékové mesto a všetko bolo plné. Tak smer Bansko (Банско). Po zídení z hlavnej cesty sa cesta na Bansko ukázala ako dosiaľ najhoršia. To sme ešte netušili čo nás čaká ďalej. Cestou do Banska sme prešli Razlogom (Разлог) hľadajúc nejaké ubytovanie. Nakoniec sme dorazili do Banska a začali hľadať nocľah. Hneď na zčiatku nás vítal hotel s najlepšou cenou v meste 19lv za noc. Išli sme sa pozrieť ešte o kúsok ďalej, ale tam rekonštruovali. Všeobecne v Bansku sa stavia ako o život. Ešte som nevidel toľko novostavieb pokope. O pár rokov to tam bude čisto hotelové mesto. V zime prekvitajúce, možno v lete ale na jar a jeseň asi prázdne. Potom sme zavítali do hotela Banderitsa. Po nejakom handrkovaní sa o cenu sme usúdili, že sa vrátime do toho za 19lv (bez raňajok, s nimi to bolo čosi viac, asi 22lv), ale vybehol za nami týpek a zjednali sme to nakoniec na fajnových 20lv. V hoteli ponúkali aj kúpele a podobné veci, ale tie sme bohužiaľ nevyužili. Po ubytovaní sme sa boli tučne najesť v jednej z miestnych mechán. Potom ešte polovica zájazdu posedela v hotelovom nonstop bare a dala si 2x bloody mary a jeden long island. Ja ešte s bratom sme si potom predĺžili večer pijúc 2l Kamenitzu plus cígy a hrajúc Magic the Gathering asi do druhej ráno. Spíme asi vo výške okolo 900 mnm. Cena za ubytovanie v hoteli*** s kúpeľmi bola 20lv po divokom handlovaní, s raňajkami.

17.6.2007
Vstávanie plus mierne rozpačité raňajky, vyplatenie hotela a vyrážame do hôr. Šofér Smok si pekne užil vysokohorské stúpania a trošku sa potrápil s naším chudáčikom dieselom. Úspešne sme dorazili na chatu horskej služby vo výške asi 1900 mnm. Cestou sme si to strihli cez zjazdovku, ktorá vyzerala tučne. Celkovo to lyžiarske stredisko Bansko vyzerá tučne a raz by som ho rád opáčil. Maturovanie s parkovaním kvôli veľa turistom a málo miesta, prezutie do turistických topánok a šup na túru. Mierne zmetky vo výbere a hľadaní správnej značky a už sa išlo. Síce sme sa netrafili na značku, ktorou sme chceli ísť (čo sa neskôr stalo niekomu osudné). Po pár minútach sme dorazili k "brodu" cez potok a našli sme svoju značku. Robo však daný brod chcel obísť a stalo sa mu to osudné. Pri výbere inej cesty cez potok a doskakovaniu na breh dostal šmyk a ocitol sa vo vode. Jeho túra sa skončila. Zvyšok skupiny sa ale roztrhal. Ja, Pedro a MJ sme rázne vyrazili vstříc novým vizuálnym zážitkom. Smok a Eva sa chvíľku zdržali a potom sa už len viac menej motali po okolí. Cieľom našej túry boli plesá. Cesta k nim bola síce nie dlhá, ale som si zanadával. Pamätajúc si niečo z mapy som si myslel, že už už by to malo byť, ale vždy nie. Celkovo to udolie malo terasovitý charakter. Prešlo sa kúsok po rovine a potom prudké stúpanie. Nakoniec sme dorazili na plochu odkiaľ bolo vidieť jedno pleso hlboko pod nami. Náš cieľ ale bolo iné pleso, popri ktorom išiel turistický chodník. Nakoniec sme k nemu dorazili a oplatilo sa to. Bolo úžasné. Pofotili sme, dali cígu na kameňoch trčiacich z plesa a nakoniec sa pobrali dole. Zraz pri aute, načatie prvého vína a vyrazili sme naspäť do Banska, kde sme sa šli najesť. V inej mechane nás prekvapili neskutočne mastné jedlá. Olejom fakt nešetrili. A potom smer Gotse Delchev (Гоце Делчев). Samozrejme, kvalita ciest začala rapídne klesať. Jedna oprava mosta sa rovnala obchádzke cez pridruženú dedinu, do ktorej viedla len prašná cesta. Žiadny asfalt, aspoň nejaký úbohý. Nakoniec sme úspešne dorazili do cieľového mesta. Hľadanie ubytovania = šok. Po predošlom parádnom hoteli zasmradená ubytovňa. Nemám nič proti takýmto ubytovaniam, ale tam aj na moj necítiaci nos bol až príliš veľký smrad. A čo ma nasralo najviac bol hurhaj asi od šiestej ráno. Ale aspoň sme si zase dali fajnovú večeru v reštike. A navyše niekoľko položiek v účte bolo nižších ako v menu asi o 0,50lv. Dnes sme spali vo výške okolo 400 mnm a priemer nám prudko klesol na 650 mnm. Cena za ubytovanie v strašnej ubytovni bola po podivných výpočtoch asi 8,50lv bez raňajok.

18.6.2007
Prebudenie, chaos na ulici, preparkovanie auta kvôli stánkom, návšteva banky, zakúpenie jedla na raňajky (nejaký tvarohovo chutiaci syr v asi lístkovom ceste) a potom úžasný výjazd zo zablokovaného parkoviska a mierne blúdenie mestom než sme našli správny smer Melnik (Мелник). Cesta bola chvíľkami rozbitá, ale celkovo dobrá a miestami rekonštruovaná (vyzerá to, že bulhari tučne ťahajú peniaze z únie na rekonštrukciu všetkých rozbitých ciest, čo znamená rekonštrukciu 100% ciest). Nejaké zastávky cestou, fotenie, trúbenie na cyklistov a následné pokecanie s nimi. Mierna skratka na Melnik po neskutočne rozbitej ceste, MJova ponuka mne šoférovať po nej, ktorú som si dovolil odmietnuť. Nakoniec sme dorazili do Melniku, kde bolo neskutočne veľa policajtov. Ale bol tam akurát nejaký politik na exkurzii. Po zaparkovani nás odchytila teta ponúkajúca ubytovanie, ktorú sme rázne odmietli, keďže sme tam neplánovali prespať. Malá prechádzka a zasadnutie na obed. Obsluhovala nás cica s celkom pekným telom, ale tvár nebola bohvie čo. Po jedle sme sa vybrali obzrieť nejaký miestny kláštor. Potom sa 5/6 skupiny vybralo k miestnej asi už roky zavretej škole kde si pozrela vystúpenie nádejnej asi päť ročnej gymnastky a MJ vybehol niekam na vizuálne skusy. Potom sme sa vybrali k Roženskému monastíru (Роженски манастир). V neskutočnej páľave sme po preštudovaní si kadejakých zákazov vošli do monastíru. Nádherne miesto plné kľudu a ticha. Časť družiny zapálila sviečky. Po nádvorí sa ponevieralo a následne utekalo množstvo jašteríc rôznych farieb. Po opustení monastíru sme sa vrátili do Gotse Delchev, kde si MJ zakúpil destilovanú vodu (na riešenie problému so zašpineným foťákom) a následne išli smer Dospat (Доспат). Po dorazení do Dospatu sme chvíľu hľadali ubytovanie. Vyvrcholilo to "bojom" dvoch ubytovaní oproti sebe, ktoré sme riešili nezávisle paralelne. Po oznamení v jednom, že prespíme v druhom sa mladá cica takmer rozplakala, ak aj nie. Ubytovali sme sa a vyrazili do reštiky s neskutočným výhľadom na jazero plus západ slnka, ktorý to umocnil. Samozrejme, že sme si dopriali samé neskutočné jedlá. Navyše za nižšie ceny ako doteraz. A nakoniec zase spať :) Tento krát už sme zase na fajnových 10000 mnm a vylepšujeme si priemer na približne 760 mnm. Cena za ubytovanie bola 12lv s raňajkami na priváte.

19.6.2007
Vstali sme v Dospati, dali si na raňajky v záhrade nejaký ten koláč a kyslé mlieko, zakúpili cígy a odfotili jazero a vyrazili vstříc velkým dobrodružstvím (a že fakt). Vyrazili sme na Trigrad (Триград). Cestou sme si pozreli nejaké rímske zrúcaniny a po strašne zlej ceste (už sme si zvykli) sme dorazili do Trigradu. Cestou sa nám vyskytol úžasný pohľad na roklinu a potok dole, útesy, nádhera. Pozreli sme si jaskyňu "Devil's Throat". Kratučká prechádzka jaskyňou, kde ústil strašný vodopád neskutočne hučiaci. Predtým nás na to upozornila celkom fajn cica. Po východe z jaskyne sa nám nejaký dôchodci snažili predať med, kúpili sme len jahody :) Potom sme vyrazili smer Batak (Батак). No a to bola dlhodobá záležitosť. MJ si zmyslel, že dáme nejaké malé cestičky. Bohužiaľ neexistovali. Po trmácaní sa po strašných cestách, ale aspoň s peknými výhľadmi, sme sa dokodrcali do dediny Selcha (Селча), kde nas bud ojebali miestni alebo sme slepí, proste sme nenašli cestu ďalej. Tak sme sa vrátili k prebiehajúcej stavbe novej priehrady a pokračovali iným smerom. Tak sme popri nádherných výhľadoch dorazili nejako do Bataku. Jediný hotel nám nevyhovoval cenou, tak sme sa vydali k jazeru. Po dlhej ceste okolo neho sme nakoniec našli ubytovanie a strašne sa najedli. A v pití pokračujeme ďalej :) done ... Pekne sme sa rozbili a na spánok nám zahrala príjemná búrková kapela. Znova spíme vo výške pekných 1000 mnm a priemer sa upravuje na 825 mnm. Cena za ubytovanie v takom rodinnom hoteliku bola asi 16.80lv bez raňajok.

20.6.2007
Vstávanie, raňajky a vyrážame. Zobrali sme na kúsok autom nejakého turistu. Doraziili sme do kúpeľného mesta Velingrad (Велинград). Zamena peňazí v banke, drobný nákup a pokus nájsť niečo na kúpanie. Neúspešne. Tak sme vyrazili zase do hôr. Dorazili sme k jazeru asi vo výške 1900 mnm a rozhodli sa nájsť si ubytovanie. Našli sme jediný otvorený hotel, ktorý slúži ako miesto tréningov pre športovcov. Bolo tam ubytovaných plno prevažne bulharských športovcov mohutných postáv. Dali sme si neskorý obed, kde nás obsluhovala naspeedovaná teta, ktorá nemala s ničím problém. Potom sme si dali malú prechádzku po okolí, pekné lúky, malé jazierko. Po návrate na chatu sme si dali pivo v bare, kde predával barman, ktorý vyzeral byť dosť mimo. Vrátili sme sa do jedálne, dali si večeru zase obsluhovaný naspeedovanou tetou. Dostali sme polievku zadarmo a ukoristili si k nej nejaký chleba od športovcov. Po večeri sa k nám prihovorili dve ženy. Jedna atlétka behajúca maratón a asi jej mama. Poznali Banskú Bystricu, kde bola na nejakej atletickej súťaži. Potom sme sa ešte vrátili do baru na pivo a šli spať. Tak dnes sa nám podaril úlovok a spali sme v uctyhodných 1900+ mnm, čím sme si pekne vylepšili priemer na asi 1040 mnm. Cena za ubytovanie bola asi 16,50lv bez raňajok.

21.6.2007
Najdlhší deň v roku. Mierne sme zaspali, keďže sme chceli vstávať o pol siedmej a podarilo sa nám až o hodinu neskôr. Zbalili sme si veci, šli na raňajky s naspeedovanou a vyrazili na túru do hôr. Prechádzali sme dosť premoknutými lúkami, keďže ešte sa nerozrtopil všetok sneh. Cestou sme videli mnoho koní voľne sa potulujúcich po kopcoch. Po mierne namáhavom výtupe sme po niečo vyše dvoch hodinách dorazili na vrchol kopca Belmeken (Белмекен) do výšky okolo 2634 mnm. Paráda. Výhľad na okolie, super počasie, vylihovanie, fotenie :) O chvíľku sa vydáme na pochod naspäť... Malou miestnou kuriozitou sú tu muchy, ktoré si vyberú človeka a obletujú ho celou cestou. Súťaž v zbieraní múch vyhral MJ, ktorý si na vrchol dotiahol snáď aj 100 exemplárov v tesnom závese. Jeho červená čiapka nimi bola takmer dokonale pokrytá. Po ceste sme sa zastavili pri pasúcich sa koňoch a jedného sa mi podarilo pohladiť. Cesta naspäť do Velingradu, kde sme sa pokúšali nájsť nejaké kúpalisko. Nakoniec sa podarilo, počvachtali sme sa vo vode (24°C a 36°C, aspoň podľa tabuliek). Ale samozrejme, že sme sa predtým najedli. Potom nás čakalo namáhvé hľadanie ubytovania, čo sa tiež napokon podarilo a vyšli sme si na večeru, ktorá ma mierne sklamala už len tým, že mi zabudli doniesť jednu jej hlavnú časť. Po večeri všetci odpadli a tak sme sa vybrali na ubykáciu a spať. Spali sme vo výške 775 mnm a priemer sa ustálil na asi 1000 mnm. Cena za ubytovanie bola 10lv bez raňajok.

22.6.2007
Ráno sme si trošku pospali, ale nikam sme sa neponáhľali. Kým sa všetci poriadili sme si ešte chvíľku posedeli vonku a poklebetili s tetou majiteľovou. Ešte nejaké drobné motanie sa po meste a vyrazili sme do Belice (Белица), kde sme mali naplánované si pozrieť medvede. Konkrétne sa tam nachádza Dancing Bears Park. Myslel som si, že to bude nejaký zábavný park s tancujúcimi medveďmi, ale bola to rezervácia, kde dožívajú medvede, ktoré ľudia donútili tancovať. Po obhliadke sme si ešte trošku pokecali s peknou cicou, ktorá vedela celkom dobre po anglicky. Odtiaľ sme sa šli najesť a po vystupení z auta nás čakal tepelný šok. Vonku bolo neskutočne horúco. Po jedle sme vyrazili do Borovca (Боровец), kde sme naplánovali prespať. Nečakane sme sa rozhodli hneď pre prvé ubytovanie, ktoré sme našli. Celkom príjemné chatky. Ešte pred ubytovaním sme si spravili okruh mestom, ktore je viac menej len noša hotelov, obchodov a reštík. Po ubytovaní sme sa vybrali naspäť do mesta sa najesť a naspäť spať. Spali sme vo výške asi 1250 mnm čím sa náš priemer mierne zvýšil asi na 1030 mnm a zajtra ešte trošku stúpne, keďže sme tu na dve noci.

23.06.2007
Ráno sme sa nejako zobudili a v čase prišli na stanovište lanovky minúc pritom raňajky v miestnom minimarkete. Dlhé čakanie na lanovku sa odzrkadlilo na časti tímu, ktorí si šiel zapáliť. Tesne po návrate z cígy sa otvorila pokladňa a úspešne sme sa dostali na kabínkovú lanovku do výšky asi 2300 mnm. Odtiaľ sme kvázi po rovine šlapali asi 45 minút k najbližšej chate a plesu a potom nás čakal strašný stupák k ďalším plesám, ktoré sme minuli a ďalší stupák k ďalšej chate a plesu a odtiaľ poriadny stupák na vrchol. Ale oplatilo sa. Dobyli sme strechu Bulharska. 2925 mnm stojí za to. Navyše keď mali na vrchole pivo. Malá obhliadka okolo, fotenie a zostup. Pri ňom sme si užili zostup malým skalnatým hrebeňom a vylihovanie s cígou pri plese a návrat na lanovku. Potom sme sa šli osprchovať a do miestnej reštiky, kde sme sa tučne najedli a dali účet za rekordných 150lv. Potom sme sa vrátili na ubykačnú chatku, dali pivá a karty. Tím A sa vybral chlastať ďalej do reštiky, kde obdivoval tance dievčin bujarých tvarov, zatiaľ čo zdechlý a zadaný tím B šiel spať. Spíme zase v tej istej mnm a stále sa udržiavame nad 1000 mnm v priemere. A je tu super, aspoň čo sa teploty týka. Podľa predpopvede je v menších výškach strašný hic, čo by bola strašná kríza pre náš bádateľský tím.

24.6.2007
Pomaly sme povstávali po príjemne prechlastanej noci a obdive tancujúcich bulhariek, poriešili si hygienu a vyrazili do Sofie. Cestou sme sa zastavili na obed pri jazere Iskar (Искър), ktore slúži sofijčanom ako rekreačná oblasť. Dorazili sme do Sofie, poblúdili trošku, nakúpili víno, hľadali známy hostel pri bare Bukowski. Samozrejme sme ho nenašli. Potom sme odovzdali auto a hľadali ubytovanie. Podarilo sa nám nájsť náš známy hostel a ubytovali sme sa v tej istej izbe ako pred rokom. Potom sme vyrazili na večeru do známej a na Sofiu lacnej reštiky Divaka. Strašne sme sa najedli skvelým jedlom, popili piva, rakie. Tím A šiel spať a tím B sa vybral do mesta po ďalšie zážitky. Po dlhom hľadaní a nejakých úrazoch (náraz môjho stehna na nepravdepodobne stojaci stĺpik) sme nakoniec dorazili do nejakého restorantu a dali pivo Stella Artois.