Bulharsko 2008

Termín: 29.8.2008 - 13.9.2009
Doprava: MJovým služobným autom Ford Focus
Účastníci zájazdu: MiKeL, Veronika, MJ, Zuzka, Pedro
Fotky: MiKeL, MJ

29.8.2008
Z Bratislavy sme vyrazili okolo pol štvrtej v noci. Cesta Maďarskom bola vcelku kľudná, posádka okrem vodiča (snáď) striedavo podriemkavala. Svitanie nás zastihlo v okolí Budapešti. Začalo nás vítať zamračené počasie, ktoré neskôr prerástlo do hustého dažďa. Hraničný prechod Maďarsko-Srbsko sme zvládli v pohode a prekvapivo rýchlo. Čo sa ale nedalo povedať o protismere, kde stáli noše turkov vracajúcich sa do nemecka, okrem iného. Fyzické potyčky medzi nimi sú asi bežnou praxou, ako sme videli aj inde. Zamenili sme nejaké dináre, cca za 100 Eur, čo bolo okolo 7700 dinárov. Cesta po Belehrad (Београд) bola diaľnicou len na mape, kde tu boli reálne náznaky aspoň štyroch pruhov. Od Belehradu sa už išlo fajn, až po Niš (Ниш) je vybudovaná pekná diaľnica. Čo sa mi celkom páčilo v Srbsku bolo označovanie exitov z diaľnice. Veeeeeľká neprehliadnuteľná tabuľa so šípkou rovno a názvom hlavného smeru a z nej vychádzala odbočujúca šípka s názvom odbočujúceho smeru. Zdalo sa mi to o dosť prehľadnejšie ako tie naše prťavé tabuľky umiestnené 2 metre pred odbočkou. Počasie sa za Belehradom postupne vyčasilo a začali sme sa v aute variť. Ako fajn bolo keď bolo zamračené :). Cestou sme spravili pár zastávok, wc plus oddych. Pred Nišom sme si dali obed na tráve benzinskej stanice. Na MJovi už bolo badať znaky únavy a krátkeho spánku, očká mu už dosť klipkali. Samozrejme, že zvyšok posádky celou cestou striedavo spal/driemal. Za Nišom sa cesta zmenila na okresku vedúcu kaňonom pomedzi skaly s početnými tunelíkmi. Nakoniec sme dorazili asi okolo obeda na hranice Srbsko-Bulharsko a začala show. Prvé okienko - kontrola pasov, techničáku a vyfasovali sme USB kľúč. Druhé okienko - kontrola USB kľúča, to isté aj tretie okienko. Štvrté okienko - vyfasovanie diaľničnej nálepky. Piate okienko - tri štvrte hodiny čakania na zázrak, bo sa im dojebal systém. Nakoniec odovzdanie USB kľúča a platenie 13 Eur za diaľničnú nálepku plus 3 Eurá za nič (možno za prenos USB kľúča). Plán dôjsť až do Plovdivu (Пловдив) sa začal rúcať a definitívne padol v strašnej sofijskej zápche. Tak sme sa rozhodli prespať v Sofii (София) v našom obľúbenom hosteli. MJova domnienka, že sa nachádza na ulici Hristo Botev (Христо Ботев) sa ukázala ako mylná. Nakoniec sme to našli a ubytovali sa. Nežnejšej časti posádky sa to nie veľmi pozdávalo, ale zdá sa, že to prežili. Vydali sme sa na lov večere. Bohužiaľ v obľúbenej Divake bolo plno, tak sme zvolili inú reštiku oproti. Asi chyba, čašník ako keby nonstop spal a mal všetko v .... Síce prvá objednávka bola rýchla a aj doniesol rýchlo ale potom sa ho dočkať bolo nekonečné. A to tam boli obsadené asi štyri stoly.

30.8.2008
Vstali sme okolo desiatej, najedli sa a vyrazili vstříc bulharskému dobrodružstvu. Zo Sofie do Plovdivu viedla vcelku pohodlná diaľnica s pár vtipnosťami. Napríklad dlhý rovný úsek (pravdepodobne núdzové letisko) s nepochopiteľne obmedzenou rýchlosťou (možno kvôli prípadu núdze). V Plovdive sme si chceli prezriet známy amfiteáter. Keďše sme netušili kde je, vyliezli sme na jeden z kopčekov v strede mesta. No ani odtiaľ sme ho nevideli. Po opýtaní sa sme zistili aspoň približný smer a vydali sa tam. Cestou sme natrafili na mikroamfík. Zaparkovali sme a šli si ho obzrieť. Cestou od neho sme sa opýtali na ten väčší a dostali sme nejaké inštrukcie. Nakoniec sme ho našli. Vstupné 3lv. Takže len fotka z poza plota a hurá Asenovgrad (Асеновград). Za ním kláštor na skale Asenova krepost (Асенова крепост). V tomto meste sme začali postrehovať tématické zameranie jednotlivých miest. Neskutočne veľa svadobných salónov. Na každom kroku. Ďalsia zastávka Bačkovský monastír (Бачковски манастир). Prudká komercia. Veriace ovečky, nabaľte nás. Pod monastírom veľký trh s kravinami typu náš jarmok. V monastíre išli sviečky na dračku a nekonečný rad veriacich čakajúcich na ich zapálenie a zázrak. Odtiaľto sme sa vydali k "Wonderful Bridges", Chudni[te] mostove (Чудни[те] мостове) alebo po našom popiči mosty. Rieka vyhĺbila do skál prírodné mosty. Vyzeralo to pekne, ale čakal som, že ich bude viac a viac roztrúsené. Aspoň podľa fotiek v Google Earth to tak vyzeralo. Viac menej to bola diera v zemi, z jednej strany vtekala voda popod most a z druhej vytekala popod most. Keďže už bolo dosť hodín, šli sme hľadať ubytovanie. Našli sme v mestecku Čepelare (Чепеларе). V danom zariadení sme boli sami, mohli sme si vybrať izbu akú sme chceli za 15lv/osoba/noc. Po ubytovaní sme sa šli najesť. Na ulici kde sme bývali už toho veľa nebolo, tak sme šli ďalej. Celkom pekná reštika ale plná. Tak sme prešli cez most a hľadali ďalej. Prvá bola v hoteli Karov (КАРОВ), ale šli sme ďalej. Došli sme k umelému futbalovému ihrisku, kde prebiehal zápas. Mužská časť sa samozrejme zapozerala do hry. Nad bola ďalšia reštika, ale sme sa rozhodli vrátiť do toho hotela. Samozrejme ako naschvál, tesne ako sme odišli a spravili pár krokov od posledného miesta odkiaľ bolo vidieť na zápas, niekto dal gól. Vošli sme do hotelovej reštiky, síce menšie problémy nájsť vchod, ale podarilo sa. Nakoniec sa ukázala ako veľmi fajn, vyvynutá čašníčka dokonca ovládala aj zákady angličtiny. Okrem jedla a piva sme si dali aj po jednej muškátovej rakii. Cestou na ubikáciu na nás zozadu zrazu zamiaukala mačka. Otočiac sa, čo to je mi chvíľu trvalo identifikovať zdroj. Uprostred cesty stál malý trhač - maličké mačiatko.

31.8.2008
Ráno sme vstali, zakúpili nejaké raňajky v magazíne a zjedli ich. Domáci nám urobil kávu a čaj grátis. Počasie sa ale dosť pokazilo, zima a zamračené. Vydali sme sa teda k ďalším bodom trasy. Lanovka na Snežanku (Снежанка) nefungovala. Po ukrutných úzkych serpentínach sme sa dopracovali k Smoljanskym tektonickým jazerám. Najväčšie bolo plné odpadkov a vodnej buriny, ďalšie hneď vedľa takmer vyschnuté. Aspoň sme sa prešli po jeho dne :). Vzhľadom na počasie sme sa rozhodli už ďalej neriešiť a vydali sa na cestu k moru. Väčšinou bola dosť nudná až na pár zaujimavostí ako celkom pekný kaňon s priehradou a divnými betónovými vstupmi do tunelov pod skalou. Záhadné značky - červeno orámovaný trojuholník s čiernym kruhom vnútri bieleho alebo žltého pozadia. Značka pozor dobytok so strašne vypasenou rohatou kravou. V Kardžale (Кърджали) boli v okolí pekné biele skaly a veľa viníc. Haskovo (Хасково) vyzeralo, že si za tématický blok zvolilo autobazáre. Tu sme sa aj najedli. Zvyšok cesty prebiehal viac menej kľudne po Burgas (Бургас). MJova snaha urobiť si skratku skončila na strašne rozbitej a dlho nepoužívanej ceste (ako vždy). Tak sme sa vracali zase na hlavnú cestou, ktorú iGo ani nemalo a tak si ju dokreslilo. Tak sme došli do Burgasu. Navigácia zase zlyhala (alebo MJ?) a ocitli sme sa na nejakej okreske. Pri pokuse dostať sa na diaľnicu sme sa zase vrátili do Burgasu, kde sa nám to už nakoniec podarilo a vyrazili sme na juh. Po čase sa diaľnica pri mestečku Djuni (Дюни) zmenila na klasickú cestu. Akurát, že iGo ju tiež nepoznal. Takže si ju dokreslil. Už za tmy sme dorazili do Kitenu (Китен) kde nás čakal šok. Aspoň mňa. Toľko ľudí som nečakal. Po nejakom pátraní sa nám podarilo zohnať bývanie a šli sme sa najesť. Chudák Pedro si objednal rezeň, čakal naň asi hodinu a pol a nakoniec mu doniesli prírodný. Cestou späť sme si ešte zakúpili pivo a popíjali na balkóne.

1.9.2008
Tak sme ráno vstali, prichystali si veci na pláž a šli. Pedro sa akosi pozabudol a keby ho Veronika neupozornila, tak si nezoberie nič. Ešte že mal na sebe plavky. Väčšinu dňa sme strávili pri mori, buď opaľovaním alebo hádzaním sa proti vlnám, čo bola naša hlavná náplň. Zdá sa, že aj v mori sa dajú nájsť pičovinky, ktoré človeka zabavia. Potom sme sa vrátili naspäť na ubikáciu, zmyli zo seba kýbel piesku a šli splniť prvú misiu. Nájsť Pedrovi nejaké šlapky na pláž. Podarilo sa. Potom sme sa šli najesť. Vybrali sme reštiku, kde by mali mať pečeného žraloka. Bohužiľl nám doniesli len vyprážané filety z neho, takže trošku sklamanie. Ešte sme sa cestou naspäť trošku prešli mestom a dal som si palacinku.

2.9.2008
Dnes sme sa rozhodli vyskúšať druhú väčšiu pláž v Kitene kvôli väčším vlnám. Naozaj boli. Červené vlajky zakazujúce kúpanie to jasne indikovali. A sme si ich aj patrične užili. Nechať sa pozametať vlnou po dne je celkom kool, aj keď trošku bolestivé. Bohužiaľ počasie nám neprialo. Čierne mraky sa prevaľovali po oblohe a sem tam padlo aj pár kvapiek. Takže kúpanie sme opustili skôr ako deň pred tým a šli sa prejsť na koniec pláže a potom naspäť do prístavu. Večer klasicky sa najesť a prejsť uličkami.

3.9.2008
Dnes sme sa po strašne rozbitej ceste presunuli do Achtopolu (Ахтопол). Vskutku malá dedinka, snáď aj rybárska. Hľadanie ubytovania chvíľku trvalo. Nakoniec sme niečo našli pri vjazde do dediny, keďže pláž je tu trochu mimo, nepochopiteľne úplne na opačnom konci ako hotely. Bývanie je trošku horšie a drahšie ako v Kitene. Celkovo to s cenami nie je take ruzové ako opisujú na nete. Aspoň v porovnaní s Kitenom. Po ubytovaní sa sme sa pomedzi snáď storočné chatky (jediné ubytovanie najbližšie k pláži???) vybrali na pláž. Je dosť plytká, 20m za bójkou označujúcou kúpaciu časť je voda stále tak po pás, v jednom mieste po kolená. Trošku nuda. V severnej časti boli červené vlajočky a aj vlny. Na pláži ležala veľká mŕtva medúza a pár malých plávalo v mori. O jednej som povedal Pedrovi a hneď bol vonku. Prvý krát na nás pískal plavčík, asi sme zašli ďaleko podľa jeho vkusu. S Veronikou sme sa boli prejsť k lodi, ktorá z diaľky vyzerala ako z dreva, ale trup bol kovový a namaľované čiary ako latky. Cestou sme našli ulity morských mäkkýšov. Večer sme sa pokúsili nájsť reštiku. Zašli sme do prístavu, ale zlá voľba. Obsluha bola "početná" a tomu zodpovedala aj lenivosť. A ceny vysoké. Tak sme dali pivo a hľadali inú. Volala sa Perla. Obsluha bola dobrá, týpek lietal ako namydlený. Ceny boli tiež vyššie ako v Kitene.

4.9.2008
Dnes sme sa vybrali do Sinemorca (Синеморец). Pedro, MJ a Zuzka videli pláž na pohľadnici, tak sme to šli vyskúšať. Cesta čím ďalej rozbitejšia. Pláž vyzerala zhora celkom fajn. Cestou po nej som si vcelku slusne doráňal chodidlá, takže ďalšie chodenie po piesku vcelku bolelo. Vlny boli tiež dobré, hlavne v kombinácii s nafukovačkou. Napríklad sa nechať vyvrhnúť na breh. Človeka to celkom slušne pomelie po dne. Pláž ale bola len pláž, okrem pláže nič, žiadny plavčíci. Cestou z pláže sme videli ťavy. Večer sme sa šli najesť. Reštika bola fajn, aj ceny. Potom sme ešte šli na net. Cestou na ubikáciu sme videli kravy v parčíku obhrýzať kríčky.

5.9.2008
Vzhľadom na pokročilejšie spálenie kože intenzívnym slnením sa sme sa dnes rozhodli neísť na pláž, ale sa len pomotať mestom, najmä v prístave. Poliezli sme si po útesoch, pofotili a poobzerali trošku morského sveta a šli naspäť na ubikáciu, kde sme si zahrali osadníkov. S Veronikou sme si potom trošku schrupli a šli sme sa najesť. Z prvej reštiky sme odišli po zhliadnutí menu a tak sme šli tam kde včera. Nejako záhadne sa to pomenilo. Doniesli nám iné menu s inými vyššími cenami. Vypýtali sme si pôvodné menu a objednali čo to.

6.9.2008
Dnes sme sa vybrali do Careva (Царево). Resp. na najbližšiu pláž s banánom. Čo bolo spomínané Carevo. Plytká kľudná voda, taká na lehnenie. MJ preskúmal celú mapu skalnatého dna a užíval si šnorchlovania. Pri pokuse o odľahčenie si mechúra som si bol obzrieť útesy. Cestou naspať som si skúsil trošku zaloziť. Bolo to easy, ale väčšie skaly som radšej neskúšal, keďže boli dosť rozdrobené a zvetrané. Radšej neriskovať. Nakoniec sme si vyskúšali aj banán. Celkom sranda, len škoda, že nás neprevrátil. To by bolo zaujímavejšie. Večer sme zase šli do reštiky, kam už chodíme viac menej stále. MJovci sa tešili na zmrzlinu, ale tento večer nefungovala. Večer sme ešte strávili u Pedra na balkóne hrajúc Citadelu a sedmu.

7.9.2008
Ráno sme zaplatili za ďalšie dva dni. Potom sme sa šli naraňajkovať. Cestou sme videli spať týpka na busovej stanici. Jeho peňaženka ležala na zemi pod ním. Potom sme si zahrali osadníkov a niekedy poobede sme šli na pláž. Vybrali sme si nejaké miesto a v kľude sa slnili a kúpali. Tak ku koncu došiel týpek, že aby sme zaplatili za pobyt na pláži. Čiastočne tým, že sme mu nerozumeli a ani on nám sa vzdialil. Aby sme ho veľmi neprovokovali, sme sa presunuli inam, snáď na neplatenú časť, aj keď tam to bolo ťažké vydedukovať, kde sa neplatí, keďže slnečníky boli všade. Večeru sme absolvovali klasicky v tej istej reštike. Pedro si zase vybral "špecialitu", lebo na kuracie vreteno čakal asi hodinu a pol.

8.9.2008
Posledný deň v Achtopole. Raňajky klasicky v stánku. Už sme boli "priateľu" a predávajúceho týpka sme naučili pár slovenských slov. Po raňajkách sme šli na pláž. Zjavne už skončila sezóna úplne, keďže už nebola platená žiadna časť pláže, pláž nebola "garded" a slnečníky pomaly mizli. S Pedrom a MJom sme sa konečne vybrali na skalnatý útes trčiaci z mora. Pedro a MJ šnorchel štýlom, ja pohodlne na nafukovačke ako záložné vozidlo. Večeru sme tentokrát už absolvovali v inej putyke. Viac menej sme tam boli sami, keďže ešte bolo vcelku skoro. Čašníčka si popri nosení nám na stôl stihla aj nalakovať nechty. Večer sme sa zbalili, dali osadníkov a šli spať.

9.9.2008
Skoro ráno pre náš dovolenkový denný režim, asi okolo pol osmej sme sa šli naraňajkovať a vyrazili do Sozopolu (Созопол). MJ nás vysadil a rozišli sme sa. Ja, Pedro a Veronika sme si našli bývanie za klasických 15lv/osoba/noc a šli sme trošku posnoriť mesto. Prešli sme sa do starého mesta popri pláži a po starých hradbách. Cestou naspäť sme sa zastavili na pivo. Potom sme šli na pláž. Počas môjho spánku šli Pedro a Veronika do mora. Pedro si zobral aj okuliare a pri prvom vhodení sa pod hladinu sa mu zošmykli a stratil z nich jednu gumičku. Dlho ju hľadal, našiel ju až keď som za ním prišiel. Večer sme sa znova šli prejsť do prístavu a obhliadli sme si možné výlety loďou. Potom sme hľadali nejakú reštiku, pričom sme zase obišli celé staré mesto. Nakoniec sme sa usadili priamo v centre. No pivo asi v cene bratislavského centra :) Tak sme si dali pizzu v cene asi ako v Bratislave a ďalej sa prechádzali uličkami. Potom sme ešte sadli na pivo tam kde na obed a vyrvali si mozog bulharskými "jazzovými" melódiami. Úchyláci. Pri ceste na ubikáciu sme narazili na inú reštiku a prezerali si vonku vyložené menu. Zrazu vybehol čašník a vysvetľoval nám, že už nemajú voľné. Tak sme mu vysvetlili, že si len pozeráme menu, že už sme jedli. Večer sme ešte posedeli na terase. Pri rozoberaní zážitkov z Achtopolu a spomínaní na týpka z bufetu som len tak prehodil "dobrý deň priateľu". Akurát šiel okolo tu bývajúci týpek a zjavne to zobral, že sa mu zdravím, tak odzdravil.

10.9.2008
Dnešný plán bol jasný. Keď sme sa po hlučnom ráne (ruch z ulice) konečne pozbierali z postele okolo pol jedenástej, vybrali sme sa na menšiu pláž. Dnes boli vlny a červené zástavky, takže nastúpila klasika - zábava s vlnami. Plavčíci si šli vypískat pľúca. Z pláže sme šli už okolo tretej. Aj vzhľadom na to, že sa nám vybili baterky vo foťáku. Trošku sme ich dobili a šli sme na plavbu výletnou loďou. Kľudné vody v prístave sa zmenili na celkom slušné vlny na otvorenom mori. Ináč by sa to asi ani nepočítalo. Cestou okolo ostrova sme videli zaujímavý úkaz. Čierne vtáky sedeli na bielej časti skaly a naopak biele na tmavej časti. Mali to jasne podelené. Ale bolo dobre. Potom sme sa šli najesť. Konečne som si, nevediac, vybral rybu, ktorú mi naservírovali ako grilované podkovy. Volala sa palamud. Počas nášho hodovania si k vedľajšiemu stolu prisadla bežná slovač. Takmer som mal chuť začať rozprávať nejakým iným jazykom. Samozrejme, že si vypýtali české menu, čo je pochopiteľné. Čo je nepochopiteľné, že ani tie staršie ročníky vôbec nejavili snahu aspoň trošku oprášiť znalosti ruštiny. A ich výber z bohatej ponuky prekonal všetko. Grilované kura, hranolky bez "toho ich hnusného syra", špageti. Barbari. Ešte cestou na výletnú loď som sa zamýšľal, kam asi zmiznú všetky tie stovky grilujúcich sa kureniec ponúkaných všade. Už viem. Potom sme sa ešte šli poprechádzať po obchodoch a dokončili misiu magnetky - lodičky. Pri večernom posedení sme sa zamysleli, či aj tento večer pôjde týpek a pozdraví sa nám. Samozrejme, že áno :)

11.9.2008
Tak a je tu posledný deň pri mori. Raz to muselo prísť. Okolo jedenástej sme sa konečne vyhrabali a šli na pláž. Cestou sme si kúpili raňajky a dali sme zakusky na pláži. Počasie bolo horúce a bezveterné. K večeru sa však začalo zveternievať a aj vlny sa postupne zväčšovali. Škoda, že tunajšie pláže neposkytujú toľko priestoru pre šnorchel zábavu. Síce som sa potápal len na zotrvačnosť pľúc, ale veľa toho vidieť nebolo. Ale konečne som videl voľne pobehujúceho kraba po pieskovom dne. A bol farby piesku, takže sa dal dosť ťažko spozorovať. Počas dňa sme sa šli prejsť po pláži, že si pozrieme mini báger, ale nebol tam. Škoda. Tak sme šli ďalej po pláži až sme došli ku skalám, kde bola nuda pláž. Ježkove oči. To čo sme videli by som si v kľude odpustil. Čistá geriatria naživo. Na obnažené prsia babičiek sme si už ako tak zvykli, ale vidiet to celé nahé tlsté a naživo by predčilo očakávania aj akéhokoľvek ...fila. Večer sme mali naplánované minúť nošu levov. Zakúpil som si teplé námornícke tričko a slnečné okuliare. Keďže sme nevideli ďalšie východisko, ako sa zbaviť ďalších veľa levov, tak sme šli na večeru s vedomím, že dáme druhé kolo nákupov. Trošku nás nasralo, že reštika Baracuda už bola zabednená a mali tam privát party. Tak sme šli do bistra Argonaut a dali si lososa. Ale aspoň na čašníčku sa dalo pozerať. Sklamanie bolo, že o tej desiatej už nebolo kde nakupovať. Tak sme aspon zakúpili tradičné pivo na večer.

12.8.2008
Dnešok bol zasvätený presunu do Sofie. Nasadli sme na bus a vydali sa na dlhú cestu. Počas nej bola jedna polhodinová prestávka a letuška nám počas cesty rozdávala niečo malé pod zub a pitie. Do Sofie sme dorazili skôr ako MJovci, tak sme sa šli ubytovať. Náš obľúbený hostel bol obsadený, ale jeho zamestnankyňa nás odviedla k jednej babičke, ktorá poskytovala ubytovnie u seba doma. Po príchode MJovcov došlo k malému nedorozumeniu. Ja som babičke povedal, že ešte prídu ďalší dvaja sa ubytovať, len že neviem, či aj ostanú. A tak si za ten čas našla iných ľudí. Ale nakoniec ich ubytovala v dcérinej izbe. Najesť sme sa chceli ísť klasicky do Divaky, ale zase bolo plno a tak sme poctili návštevou spomaleného Ivana.